30. 11. 2017 M. Vrbičan, Z. Jurík, počasie: sneženie, napadlo asi 20 cm no krása

S Mišom sme šli zaniesť lavínový píps na koniec jaskyne a porobiť v bočnej vetve. Najskôr sme vybrali skaly zo včerajšej akcie a šli sme na koniec. Mišo sa naplazil úplne dozadu a nehal tam píps. Keď sme stíchli, počuli sme pod sebou vodu, tečúci potok. Paradoxne zvuk nevychádzal z najnižšieho miesta, kde sa minule dostal Peťo, ale z úplného konca jaskyne. Zaujímavé a záhadné, keďže koniec jaskyne je už relatívne blízko povrchu. Lietajúce muchy a slimáky sú tam, čo tomu nasvedčuje. Mišo šiel pozrieť dole na koncové pracovisko, odhodil zopár skál, ale na postup treba niekoľko skál rozbiť. Šli sme naspäť a rozširovali sme bočnú vetvu. Po našom rozšírení sa dalo trochu nazrieť ďalej odkiaľ vychádza neuveriteľná ozvena a počuť tam aj vodu, ale chodba prechádza do uzučkej chodbičky, ale nebude dlho trvať dostať sa do priestoru. Šli sme von a s pípsami hľadali signál nášho pípsa pod zemou. Našli sme signál asi 100 m výškových dole. Najbližšie miesto ukázal píps 3,8 m. Samozrejme, nebol tam ani náznak blízkeho podzemia. Miesto som označil tak, že som polámal kriaky v asi 1,5 m výške nad zemou, aby ich bolo vidieť aj keď bude snehu viac. Odtiaľ sme šli dole a Mišo našiel pri skalnom brale peknú dieru len asi 50 m od miesta s pípsom. Je to dutina, ktorá vyzerá, že má pokračovanie, ale treba kopať. Hádam sa prekopeme do Grúňa.

7.12.2017 sme boli jaskyňu zamerať. Hĺbka dosiahla 90 metrov dĺžka 264 metrov.